Romantický príbeh
Neviem, prečo tento príbeh vlastne rozprávam...Potrebujete ho vážne vedieť?! No, kašľať na to.
Je chladné, upršané ráno. Slnku sa dnes, ako vždy, nechce vyjsť, no aj tak zhrabnem skate. Divné v daždi, čo? Aj tak sa mi to nevyplatilo...Šmykla som sa o poklop a spadla na zem. Neviem, či ma to vôbec bolelo, alebo nie, no pred mojimi očami sa zjavil nááádherný chalpec. No, neviem ani veľmi, či bol taký pekný, mala som trošku zahmlené pred očami. Zdvihol ma, ošetril ma (neviem odkiaľ vzal lekárničku, no aj tak je to príbeh FAKT skutočný) a prihovoril sa: "Nič ti nie je?! No, musím ísť, možno sa niekedy uvidíme." Možno. Čo možno? Pri mojom úžasnom šťastí sa to URČITE nemôže stať...Som si 100% istá. Avšak, veľmi som sa mýlila. Bol totiž prvý školský deň. Mali prísť nejakí noví žiaci, čím som bola parádne znechutená, keď však...Stál tam ON. Srdce sa usilovne vzpieralo tomu, aby prestalo skákať až do hrdla. Tú mrchu vedľa neho som si absolútne nevšimla, ale o nej vám poviem neskôr. Trošku mi skomplikovala cestu k nemu, ale to by potom nebol ten pravý príbeh :). Nečakane na mňa žmurkol. A to šťastie pokračovalo ďalej, máme prvé začiatočné písmeno priezviska rovnaké, ja som Rossanová a on Romer, a tak sme sedeli spolu v lavici. No, až také šťastie to možno nebolo, lebo hneď za ním sedela tá pipka Martina Petrovičská. Chodila som s ňou pár rokov do školy. Celú hodinu mu klopkala po chrbte a posielala mu nejaké sexy odkazíky. Mne povedal iba: "Ahoj, som Andrej a ty? Som rád, že ťa spoznávam.". Mala som sto chutí jednu jej vlepiť. Možno kvôli nej si ma nepamätá! "Našťastie", Andrej ma pozval na zmrzlinu ( na zoznámenie :)), lenže to bol ten najhorší zážitok môjho života. Ako "náhodou" sa tam dotrepala Martina s jej závesom : Petrou a Luciou. Kúpili si zmrzliny (každá si dala 3 kopčeky) a VŠETKO mi vyliali na hlavu. Potom začal Andrejovi nakecávať, že som obyčajná prelietavá pipka. Na obranu som nemohla povedať nič, lebo zmrzka mi pekne stekala po tvári. Kto by už chcel počúvať tú trapku, po ktorej steká zmrzlina??? Rýchlo som utiekla domov a zaborila hlavu do vankúša. Plakala som a nemala som najmenší záujem prestať. Prečo ja? Mala by som žiť? Bolo by také vážne, keby som umrela? No, rodičia by sa zrútili, ale mne záleží iba na ňom! Nakoniec som si povedala, že bude lepšie, ak jednoducho zaspím, aj tak som chcela dospať zameškané. Bolo to zbytočné, v noci som mala nočnú moru o tom, že keď prídem do školy, Andrej a Martina sa budú držať za ruky. Fuj! pomyslela som si a zaspala som. Ráno s úplne obyčajným pocitom vchádzam do školy, keď..."sen" ( neskôr to bude ten najlepší sen v živote) sa stane skutočnosťou. Martina a Andrej sa nie držia za ruky, ale BOZKÁVAJÚ. Nemôžem tomu uveriť. ?Andrej je taký naivný! Sklamal ma. Ráno som mu skúšala volať, no on iba oznámil : " Nechcem ťa počuť. Viem, kde je pravda." Celý deň som bola ako bez života. Myslela som si, že sa zrútim. Zomriem. Zničím sa. Už som iba čakala, kedy vypálim do jedálne na ďalšiu gebuzinu. Teraz som sa na to normálne tešila, čo by ste u mňa nikdy inokedy nenašli (myslím ten pocit). Už som po zvonení takmer vyšla z triedy, keď som započula hádku Martiny a Andreja. Zostala som stáť a započúvala som sa do toho nebeského zvuku, ktorý len čakal na jednu vetu. "Rozchádzam sa s tebou." Viem som škodoradostná a to nie je dobré, ale čo by ste robili vy, keby vám pod nosom ukradli milovanú osobu? Pomstili by ste sa, nie??? "ˇPrečo nechceš ísť so mnou na obed?" "Idem s mojím frajerom, čo nevieš?" Andrej zostal ako obarený. "Tak čo to malo byť dnes ráno tam dole?!" "Ale to je predsa normálne." A vtedy to prišlo. Tá veta. Zajasala som. Andrej sa otočil znechutením od šokujúcej správy, no už som nemohla vydržať večne sa iba prizerať, tak som vbehla do triedy s pocitom "vidíš aké to je? A máš to!", keď sa mi Andrej prihovoril : "Presne teba som poteboval." "Potreboval?! Až teraz, keď sa na teba tá krava vykašľala? Neskoro, zlatý môj! Práve kvôli tebe som preplakala dni a noci!" "No, nevedel som, že to bude mať na teba taký dosah. "Nevedel?! Nehraj sa tu na sprostého!" "Odkedy som ťa však prvýkrát stretol v škole, vedel som jedno : ty si moje skateové dievča z dažďa." Potom som však spravila už len jednu vec : hodila som sa mu okolo krku, čo značne obetoval a šepla som mu do ucha : "Chlapec z tmy, milujem ťa."
A sme spolu doteraz :)
Komentáre
Prehľad komentárov
To je krásny príbeh. :-) Nech vám to vydrží už stále...
proste ho milujem
(erika, 4. 11. 2013 10:01)Tento príbeh sa začal keď som mala 15 presťahovali sme sa z mesta do dediny bol ro horor! Išla som sa prejsť ale stál rám on!! Ako obarená dom sa naňho pozerala bol dokonalý :3 a keď som okolo nich prešla (bol tam s kamošmi) stale sme sa na seba pozerali prví deň v škole som si našla kamošky Simču a Radku hneď prvý deň sme šli von a.oni sedeli na lavičke opýtala som sa ich že či ich poznajú a oni že áno a opýtala som sa na na nho povedali že sa volá Marek a je strašný suknickar no mne sa bolo jedno keď som prišla domov pozrela som si na facebooku prišla mi žiadosť od neho bola.som happy!! Začal mi písať písali sme.si až do rána bol víkend tak.. Pozval ma na chatu jasné že som to prijala a cestou.na chatu som mu povedala že čo mi povedali baby on povedal že bola to pravda ale už nie lebo spoznal babu a nič ju ľúbi a poboskal ma ja som bola v siedmom nebi! Keď sme prišli na chatu jasné že sa opil no ja som nepila okolo 5 ráno som sa zobudila a ob sa na mňa pozeral povedal že som prekrásna a som jeho princezná poboskala som ho a potom ma začal vyzlieklať a ja jeho bola to najkrajšie ráno aké som kedy mala moc ho lubim a už sme spolu 4 roky mám 19 a on 20 a za 2 mesiace budeme mať dieťatko :)
sorry :D
(M.H., 13. 5. 2013 19:43)ahoj prepáč ale na informatike sme mali písať príbeh ale mne sa nechcelo tak som si to rýchlo skopírovala a povedala som že som to ja spravila
ppč
(Bara, 5. 5. 2013 0:45)Bolo by to zaujímavjšie keby si to trochu rozpísala ..píbeh bol dobrý alle bolo to také ..*suché* ..mierne povedane ... inač pekný príbeh :*
Holúbkovia
(Jessie, 17. 4. 2014 13:44)